História
Malužiná sa nachádza vo východnej časti Liptovskej kotliny v horskej oblasti severných svahov Nízkych Tatier.
Pohľad na obec z juhozápadu okolo r. 1925
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1363 uverejnená v zbierke filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ročník VII č.58/5. Prvý záznam o Malužinej je z roku 1765 o svadbe malužinského baníka Gašpara Tropsa s Rebekou Herichovou z Boce. Na základe tohto záznamu sa rok 1765 považuje za rok vzniku osady Malužiná. Názov obce je odvodený od lesa Malužina. Les pravdepodobne dostal toto pomenovanie podľa terénu na ktorom sa rozprestiera. Terén je v dolnej časti doliny medzi vysokými vrchmi malý a zúžený. Z toho vznikol názov malá úžina - Malužiná.
Juhozápadne od obce vo vápencových bralách je 100 metrov dlhá jaskyňa, ktorú objavili v roku 1720. Po jej následných mnohých prieskumoch v roku 1985 dosiahla dĺžku 328 m. Má bohatú kvapľovú výzdobu a dno časti jaskyne - Vysoký dom zo značnej časti tvorí plastická žltohnedá hlina. V minulosti ju z jaskyne ťažili. Jej tvrdé hrudky jemnej štruktúry sa dali lúpať ako zemiaky. Hrudky premieňali do tekutého stavu varením a po pridaní beloby vznikla hmota, ktorú používali na plastický povlak na obrazové rámy pri ich výrobe v Malužinskej továrni.
Jaskyňa nie je prístupná verejnosti.
V severozápade časti kráľovohoľských Nízkych Tatier vybieha z hlavného hrebeňa severných smerov masív Veľkého boku s nad. výškou 1727. Z Veľkého boku je jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku.
Západným smerom od obce sa rozprestiera náhorná plošina Ohnište s vysokohorskými lúkami a pralesom. Náhorná plošina skrýva viacero priepastí a jaskýň, z nich najznámejšia je Veľká ľadová priepasť o hĺbke 125 m. Ohnište je národnou prírodnou rezerváciou.
V polovici 18. storočia sa začala ťažiť v Malužinskej doline ruda. Rudu zvážali do Malužinej, kde v roku 1767 uviedli do prevádzky železiarsku hutu. V roku 1807 túto železiareň zrušili a prestavali ju na mediarsku hutu a hámor. Pre vhodné podmienky, ktoré vytváral výskyt kremeňa v okolí , drevo na palivo, vodný tok na pohon strojov, bola v roku 1840 založená sklárska huta. Vyrábala poháre, šálky, čaše, vázy, fľaše a liate tabuľové sklo. Skláreň zanikla v roku 1885. Na mieste, kde stála sklárska huta postavili v roku 1896 továreň na výrobu líšt na obrazové rámy. Továreň mala už v roku 1902 vodnú elektráreň. Malužiná bola z miest a obcí Liptova elektrifikovaná ako prvá. V roku 1961 výrobu líšt na obrazové rámy zrušili a prestavali na výrobu nábytku.
V rokoch 1929-1934 postavili lesnú úzkokoľajnú železničnú trať z Kráľovej Lehoty do Malužinskej doliny. Bola dlhá 13 km. Úzkokoľajkou zvážali drevo z dolín a štrk z kameňolomu až do roku 1959.
Obec Malužiná bola priemyselnejšia ako ostatné obce mikroregiónu, čo sa odzrkadlilo aj na architektúre. Zachované sú pôvodné stavby ako je HALAS,KOMERHOF.
